33 zaujímavostí, ktoré ste možno nevedeli o Mjanmarsku – časť prvá

Mandalay Myanmar

Exotické Mjanmarsko nie je krajinou, kam by sa hrnuli davy slovenských turistov a veľa ľudí ani netuší, kde sa vôbec nachádza. Keď som doma povedala, že počas našej cesty po Ázii bude jednou z našich zastávok Myanmar (Mjanmarsko), v tom lepšom prípade aspoň vedeli o existencii tejto krajiny, ale to bolo asi všetko. Preto považujem za vhodné, aby som vám ho predstavila, napísala niekoľko faktov a zaujímavostí, ktoré by ste mali vedieť ešte predtým, než sa pustím do písania cestopisov. A som si istá, že z niektorých vecí budete v poriadnom šoku!

1. Mjanmarsko je štát v juhovýchodnej Ázii, ktorý zaberá plochu až 676 578 km2. Susedí s krajinami ako India, Čína, Bangladéš, Laos, Thajsko a jeho územie obmývajú vody Indického oceánu.

2. Čo sa týka obyvateľov, v súčasnosti žije v krajine viac ako 55 miliónov ľudí, ktorí sú príslušníkmi niekoľkých (desiatok) etnických skupín. Najpočetnejší sú samozrejme Barmánci, potom Šanovia a v horách žijúci Karenovia a Kačjinovia.
Väčšina obyvateľstva sú budhisti a Mjanmarsko je často definované ako najbudhistickejšia krajina na svete. Niektorí ľudia sa hlásia aj k hinduizmu, kresťanstvu a žije tu aj početná menšina (4%) Rohingov, ktorí vyznávajú islam.

3. Že vám názov Mjanmarsko nič nehovorí? Ale možno ste už počuli o Barme. Tak vedzte, že je to pomenovanie pre tú istú krajinu, ktorá v roku 1989 zmenila názov z Barmy na Zväz Myanmar (dnes už Mjanmarská zväzová republika). Krajina bola v minulosti súčasťou koloniálneho systému Veľkej Británie, ktorí o tejto krajine hovorili ako o Barme. Barmská vojenská vláda sa však rozhodla, že tento koloniálny názov zmenia na Myanmar, ako výraz návratu k tradíciám. Túto zmenu uznala Organizácia spojených národov aj mnohé štáty sveta, hoci Británia a USA stále trvali na názve Barma.
V súčasnosti sa používajú obidve pomenovania, svetové masovokomunikačné prostriedky, odborné a vedecké publikácie nie sú v tejto otázke jednotné. Slovenský záväzný názov krajiny znie Mjanmarsko.

4. História tejto krajiny je celkom bohatá a zaujímavá. V minulosti začali do Mjanmarska postupne prenikať Briti a v roku 1886 sa stalo provinciou Britskej Indie. Neskôr sa stalo samostatnou kolóniou s volebným parlamentom. Svoju nezávislosť vyhlásili až v roku 1948 a v roku 1962 vystúpili zo Spoločenstva, pričom k moci sa dostala vojenská diktatúra. Ich ideológia spravila z Mjanmarska jednu z najchudobnejších krajín na svete, čo sa im podarilo napriek tomu, aká je ich krajina bohatá na prírodné zdroje či už uhlia, ropy, striebra či železných rúd.

5. Vojenská vláda nielen že zmenila názov krajiny, ale rovno aj hlavné mesto, ktorým bol predtým dlhé roky Yangon (Rangún). Hlavné mesto sa v roku 2005 presťahovalo do umelo vybudovaného Neipyijto (Nay Pyi Taw).

6. Neipyijto je také zvláštne hlavné mesto, často prezývané aj ako mesto duchov. Vybudovali ho na mieste, kde bola predtým džungľa a niekoľko menších dedín a na jeho vytvorení sa podieľali desiatky tisíc robotníkov a stavbárov. Do mesta mali nejakú dobu zákaz vkročiť novinári či fotografi a napriek šesťprúdovým diaľniciam, ktoré tu postavili, mesto zíva dodnes prázdnotou.

7. Vojenská armáda, ktorá dlhé roky vládla v tejto krajine, potlačovala akékoľvek ľudské práva a Mjanmarsko sa stalo krajinou s jedným z najtvrdších totalitných režimov na svete. Blokovali internet, nefungovali tu mobilné siete, bola absolútna cenzúra tlače, rozhlasu a televízie a keď v roku 1990 vyhrala všeobecné voľby opozícia, ktorá bojovala za demokraciu v krajine, vojenská junta tieto voľby vyhlásila za neplatné a líderku opozície, Aun Schan Su Tij, poslali do domáceho väzenia, z ktorej sa dostala definitívne na slobodu až v roku 2010. Bola jej udelená Nobelova cena za mier.
Predtým, než sme prišli do Mjanmarska, nás všade varovali, aby sme ani náhodou nespomenuli tému politiky, pretože je to najväčšie tabu, ale realita bola taká, že práve oni sami sa púšťali do tejto debaty a kritizovali bývalú vojenskú vládu a s nadšením rozprávali o ich novej líderke.

8. V Mjanmarsku je zopár zvláštností, ktoré sú pre túto krajinu špecifické a jedným z takých vecí je aj doprava. Dlhé roky sa tu jazdilo vľavo, ale nakoľko bývalý diktátor Ne Win považoval takúto jazdu za prežitok koloniálnej nadvlády Britov, toto pravidlo zmenil v sedemdesiatych rokoch a odvtedy sa tu jazdí vpravo, takisto ako u nás. Čo však ostalo, sú autá s volantom napravo. My sme z toho najskôr nechápali a udivene sme sa pozerali, ako vôbec dokážu takto šoférovať. Asi je to len o zvyku 🙂 .

Na našich cestách sme sa už stretli so všetkým možným, ale doprava v Mjanmarsku nám skutočne dávala zabrať, pretože ešte v žiadnej krajine sa nám nestalo, aby nás počas krátkej prechádzky do neďalekého chrámu takmer zrazilo niekoľko áut (a to sme si fakt dávali pozor). Oni totiž nepoznajú spätné zrkadlá, nepozerajú sa do strany, len rovno pred seba a keď si zmyslia, že idú cúvať, takisto sa neobzrú, takže pre nás to bol každodenný boj o prežitie 😀 .
Takmer každý deň sme videli nejakú nehodu a najviac mi poskočilo srdce, keď sa pred nami zrazil motorkár s malým dieťaťom na sedačke s autom. Oni proste nemajú žiadne pravidlá na cestách a ich vnímanie je riadené asi kamošom betelom.

9. Ďalšia nevšedná vec, ktorú si tu môžete všimnúť, sú chlapi v sukniach. Ide o tradičný odev domorodého obyvateľstva, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou pánskej módy. Longi (po slovensky lóndží), ako sa táto sukňa nazýva, nemá žiadny gombík, ani zips a upevňuje sa len zakasaním okolo pásu. Longi nenosia len muži, ale často aj ženy a ja som zakaždým obdivovala tú ich nádhernú pestrofarebnosť a úžasné materiály, z ktorých boli utkané.

10. Typickým znakom (nielen) mužského pokolenia je krvavý úsmev, ktorý však nie je spôsobený brutálnou krčmovou bitkou, ale žutím betelu, ktorý sa tu teší veľkej popularite. Táto ľahká droga sa pripravuje z betelového orechu zabaleného do listu stromu, ktorý sa potrie vápnom, zroluje sa a môže naplno prejaviť všetky svoje povzbudzujúce účinky. Chlapi tieto listy žujú dlhé hodiny, niektorí aj nepretržite celý deň, pričom vypľúvajú sliny krvavočervenej farby. Žutie betelu nespôsobuje len čulosť, ale okrem iného aj kazí chrup, spôsobuje vypadávanie zubov, červené zafarbenie zubov a ďasna, zvyšuje produkciu slín, preto musia veľmi často odpľúvať a mjanmarské chodníky sú potom plné krvavých stôp.
Po pár dňoch sme si na to zvykli, ale musím povedať, že mi to bolo mimoriadne nepríjemné, hlavne keď neustále odpľúvali na zem alebo do kýblika keď sme práve jedli. Mňa z toho stále napínalo a raz som doslova musela utiecť od stola, pretože som tie zvuky jednoducho nemohla počúvať.

Ak máte citlivý žalúdok, toto radšej ani nečítajte: Keď sme išli autobusom z Mandalay do Baganu, náš šofér (milovník betelu) neustále odpľúval svoje krvavé sliny do plastovej dvojlitrovej fľaše, ktorá sa ku koncu cesty naplnila takmer celá a keď to pred nami začal vylievať na cestu, tak sa nám doslova dvíhal žalúdok. Fakt si neviem predstaviť, ako u nich vyzerá také randenie 😀 .

11. K Mjanmarsku neodmysliteľne patria aj ručne šúľané cigary (cheroot cigary). Po celej krajine sa nachádzajú fabriky na ich výrobu a predávajú sa rôzne druhy, od klasických tenkých zelených, cez hrubšie, až po ochutené anýzom alebo vanilkou a slúžia obom pohlaviam bez rozdielu. Výrobu týchto cigár sme videli na vlastné oči a dali nám aj koštovku, konkrétne anýzovú a banánovú, ktorá bola skutočne lahodná.

12. Charakteristickým znakom mjanmarských žien (občas aj mladých chlapcov) je tvár pomaľovaná bielou farbou. Ide o rozdrvenú kôru stromu tanaka, ktorá sa zmieša s vodou a vytvorí sa z toho zmes ktorá sa potom nanáša na pleť. V ázijských kultúrach sa biela farba považuje za symbol krásy a okrem toho tanaka slúži aj ako prirodzená ochrana pred slnečným žiarením.

13. Napriek tomu, že obyvatelia sú veľmi chudobní, každý deň niečo darujú chrámom, budhistickým kláštorom a mníchom, pretože veria, že keď raz oni budú niečo potrebovať, tak sa im to vráti. Vďaka spomínaným darom tu neustále stavajú nové pagody a rekonštruujú staré, Mjanmarsko sa môže pochváliť aj prekrásnou pozlátenou stupou Schwedagon v Yangone, ktorá má na sebe údajne viac zlata, ako všetky britské banky dokopy, nájdete tu aj sochu 70 metrového ležiaceho Budhu a budhizmus ako náboženstvo tu má naozaj silný vplyv, ktorý vidieť na každom kroku.

14. S budhizmom sa spája aj ďalšia zaujímavosť Mjanmarska – zlatý balvan Kyaiktyo, ktorý doslova balansuje na hrane šikmej skaly a pôsobí tak, ako keby sa mal každú chvíľu zrútiť dolu do údolia. Podľa budhistov tento balvan na skale vyvažujú dva Budhove vlasy a keby spadol, znamenalo by to koniec sveta. Balvan tu takto stojí už tisícročia. Obyvatelia celej krajiny sem prichádzajú za meditáciami a modlitbami, lepia na balvan lístky zlata (rozšírená činnosť po celom Mjanmarsku je lepenie zlatých lístkov na budhistické svätyne a Budhove podobizne), pretože veria, že tým vylepšia svoju karmu.

15. Jedným z väčších problémov krajiny je ochorenie AIDS. V počte nakazených ľudí sa nachádza na druhom mieste po Thajsku v oblasti JV Ázie a napriek rôznym programom na prevenciu a liečbu tejto choroby, nakazených neustále pribúda.

16. Aj keď je tu stále veľká chudoba, v posledných rokoch badať obrovský posun vpred, hlavne v oblasti technológií. Mobilné siete a telefóny tu už fungujú (aj keď slovenskí a českí operátori nemajú zazmluvnený roaming, takže ak chcete zavolať domov, musíte si zakúpiť miestnu SIM kartu), wifi je v takmer každom hoteli, dokonca sú tu aj bankomaty vo väčších mestách a zmenárne (predtým sa dali zameniť peniaze len na čiernom trhu).
Autobusy, ktoré nás viezli boli naozaj špičkové, až luxusné (najmä JJ Express), ak však chcete jedinečný zážitok, odporúčam cestovať aj staršími autobusmi, ktoré využívajú najmä domáci a vlakové spoje.
Hotelové služby boli takisto na vysokej úrovni, samozrejmosťou napríklad bolo, že nás pri vchode vždy privítal poslíček a odniesol nám aj batožinu (nie, že by sme si na to potrpeli, ani náhodou).

Mjanmarsko bolo krajinou, v ktorej sme takmer neustále nad všetkým híkali a boli sme rozčarovaní zo všetkých tých bizarností okolo nás. Verím, že ste sa v tomto článku dozvedeli zaujímavé informácie z tejto úžasnej destinácie a určite si prečítajte aj druhú časť článku, ktorú pre vás už usilovne pripravujem. Máte sa na čo tešiť 🙂 .

Pridaj komentár