Cestopis Mjanmarsko – kráľovské mesto Mandalay a jeho okolie

U Bein Bridge

Mandalay je druhé najväčšie mjanmarské mesto po Yangone, ležiace na brehu rieky Irrawaddy. Je známe ako posledné kráľovské hlavné mesto, ktoré so svojimi početnými palácmi, chrámami a pagodami reprezentuje budhistické a kultúrne centrum Barmy. Mandalay je obklopený starobylými kráľovskými mestami – Sagaing, Mingun, Amarapura a Ava (Inwa), ktoré takisto lákajú k návšteve.

Po dni plnom spoznávania rušných ulíc Mandalay, miestnych trhovísk, budhistických chrámov, ale aj bývalých kráľovských miest Sagaing a Mingun sme sa zobudili do ďalšieho nádherného rána. Cez naše ubytovanie sme si za rozumnú cenu (nezapísala som si presnú sumu, ale myslím, že to bolo okolo 35-40 tisíc kyatov pre 2 osoby) dohodli celodennú túru po meste Mandalay a jeho okolí, ktorá začínala už o piatej hodine rannej, pretože nás čakal jedinečný zážitok v podobe výstupu na slávny Mandalay Hill a pohľad z výšky na prebúdzajúci sa Mandalay za východu slnka.


Tip: Prečítajte si aj tento článok, v ktorom sa dozviete, ako vyzeral náš prvý kontakt s exotickým Mjanmarskom, čo nás prekvapilo, šokovalo a zaujalo.


Budíček o štvrtej ráno bol pre nás (nočné sovy) mimoriadne nepríjemný a náročný, ale verili sme, že to bude stáť naozaj za to a užijeme si krásny východ slnka s ešte krajším výhľadom na okolie. Náš šofér nás už čakal pred hotelom a keď sme vykročili z budovy, čakal nás prvý nemilý šok – bolo zamračené, popŕchalo a ešte k tomu fúkal nepríjemný vietor 🙁 .

Výstup na Mandalay Hill

Mandalay Hill je kopec, ktorý sa týči do výšky 230 metrov nad mestom a nachádza sa na ňom okrem iného bohato zdobená pagoda Su Taung Pyai. Za približne 20 minút sme si to pekne vyšlapali po schodoch až na samotný vrchol (samozrejme naboso), kde nás okrem nie príliš vydareného východu slnka čakali úžasné výhľady a scenérie všade navôkol. Obdivovali sme všadeprítomné malé svätyne, trblietavý, až gýčový chrám a najlepšie na tom bolo, že aj tu sme boli úplne sami a prví čínski turisti začali prichádzať, až keď sme to mali namierené naspäť k nášmu autíčku so šoférom.

Chrámy a kláštory v Mandalay

Ďalej sme pokračovali k celkom opustenej Kuthodaw Pagoda kúsok od Mandalay Hill, ktorá je prezývaná aj ako “najväčšia kniha na svete“. V 729 stupách sú umiestnené kamenné dosky s posvätným textom zo všetkých 15 kníh Tripitaky (učenie Buddhovo). Na tomto mieste sme strávili viac času a s pokorou sme sledovali mníchov pri svojej rannej modlitbe. Neviem ako vás, ale mňa to napĺňa neuveriteľným pokojom a harmóniou, na chvíľu spomalím aj ja, prípadne si zameditujem, alebo porozmýšľam nad určitými vecami, poďakujem za možnosť byť tu a teraz a po takejto skúsenosti za cítim vždy ako znovuzrodená.

V blízkosti Kuthodaw Pagoda sme navštívili ešte niekoľko zaujímavých miest, z ktorých by som určite vyzdvihla Shwenandaw Monastery. Je úžasným príkladom tradičného barmského dreveného kláštora, ale aj pripomienkou na zničený Mandalajský palác. Kedysi bola táto budova súčasťou palácového komplexu , kde kráľ Mindon žil aj zomrel. Neskôr ju kráľ Thibaw Min nechal rozobrať a za hradbami znova postaviť. Vďaka presťahovaniu sa podarilo zachrániť tento kláštor pred zničením počas druhej svetovej vojny a dodnes môžeme obdivovať jeho nádherné rezby z tíkového dreva. Pre zaujímavosť dodávam, že Mjanmarsko je najväčším producentom tíkového dreva na svete 🙂 .

Zastavili sme sa ešte v Sandadamuni Paya, kde je uložená obrovská železná socha Buddhu a v niekoľkých ďalších menších kláštoroch a chrámoch, ktorých je v samotom meste Mandalay neúrekom.

Významným pútnickým miestom je Mahamuni Paya, ktorú dal postaviť kráľ Bodawpaya v roku 1784. Je jednou z najuctievanejších budhistických svätýň v Mjanmarsku. V strede komplexu sa nachádza 4 metrová najposvätnejšia socha Buddhu, pôvodne z bronzu, no dnes je pokrytá takmer 20 centimetrovou vrstvou zlatých lístkov, ktoré tu lepia pútnici z celej krajiny. Socha je prístupná z najbližšej vzdialenosti len mužom a aj tí musia byť vhodne oblečení, aby ich k soche vôbec pustili (takže chlapi, žiadne kraťasy, ani tielka). V ostatných častiach komplexu sú však umiestnené obrazovky, na ktorých uvidíte túto Buddhovu sochu, takže jej môžete vzdať poctu aspoň takouto formou.

Mandalajský kráľovský palác

Našou ďalšou zastávkou bol rozľahlý areál Mandalajského kráľovského paláca, ktorý je obklopený hradbami dlhými 3,2 km a vysokými 8 metrov. Okolo hradieb je 70 metrov široká vodná priekopa. V skutočnosti je to len nanovo postavená kópia pôvodného palácového komplexu, ktorý bol zničený požiarom v období druhej svetovej vojny. Z pôvodného komplexu sa zachovala len časť hradieb, vodná priekopa a základy, na ktorých je postavený zrekonštruovaný kráľovský palác a niekoľko desiatok ďalších budov. Medzi nimi vyniká Zrkadlový palác, Múzeum histórie a vyhliadková veža (Watch Tower), odkiaľ je famózny pohľad na celý areál.

 

Amarapura

Pomaly sme sa presunuli do 11 kilometrov vzdialeného bývalého hlavného mesta Amarapura, kde sa nachádza najväčší budhistický kláštor v krajine a je jedným z najvýznamnejších centier budhistického vzdelávania, kde žije viac než tisíc mníchov a učencov. Každý deň okolo 10:30 môžete sledovať rituál prijímania jedinej potravy, ktorú mnísi za deň spotrebujú. Boli sme poctení a v miernom šoku, keď sa s nami jeden mních podelil o svoju stravu a bol to jeden zo silných momentov našej návštevy tohto mystického miesta. Chvíľu sme sa ešte rozprávali s mníchmi o kláštore, o budhistickej viere, našom nádhernom Slovensku a všeobecne o živote a preč sme odchádzali s dobrým pocitom na duši. V posledných rokoch sa toto miesto bohužiaľ stáva turistickou atrakciou číslo jedna a aj keď na jednej strane tým dokážu finančne pokryť chod kláštora, na strane druhej často prichádzajú turisti, ktorí absolútne nerešpektujú miestne zvyklosti a ignorujú zákazy.

Je to odlišný svet, náročný, štrukturovaný, s presne naplánovaným časom pre všetko. Napriek tomu sú však návštevníci vrelo vítaní a vždy sa tu nájde čas na úsmev, smiech a krátku debatu. Ja len naozaj dúfam, že turisti budú prejavovať viac rešpektu a úcty, ktorú si tento kláštor a mnísi naozaj zaslúžia.

Nasadli sme do auta a pokračovali sme návštevou slávneho mosta U Bein Bridge. Tento 200 rokov starý most je so svojou dĺžkou 1,2 km najdlhším tíkovým mostom sveta a vedie cez plytké jazero Taungthaman, pomenované po ľudožrútskom obrovi, ktorý sem údajne prišiel hľadať Buddhu.

Väčšina ľudí sem prichádza sledovať východ a západ slnka, kedy sa tento skvost stáva pravdepodobne najfotogenickejším miestom v okolí Mandalay a môžete si ho užiť z loďky, alebo sa po ňom poprechádzať, či len tak obdivovať z diaľky, v každom prípade má svoje jedinečné čaro. Pripravte sa však aj na veľké davy turistov najmä počas západu slnka. Chceli sme prejsť až na druhú stranu jazera, ale silný vietor nás odradil, tak sme aspoň naplno využili čas a pofotili túto nádheru z každého možného uhla.

V Amarapure sme sa zastavili ešte v niekoľkých pagodách, konkrétne v Pahtodawgyi a Kyauktawgyi Paya, kde neboli žiadni turisti a opäť sme si vychutnávali tú úžasnú samotu, ktorú máme na týchto posvätných miestach najradšej. Zavítali sme aj do manufaktúry na výrobu londží (longi), ktoré sú tradičným mjanmarským odevom a obdivovala som všetky tie prekrásne farby a materiály, z ktorých sú vyrobené. Ja som samozrejme neodolala a nejakú maličkosť som si priniesla aj domov 🙂 .

Konským záprahom po Inwa (Ava)

Našou poslednou zastávkou bolo niekdajšie kráľovské hlavné mesto Inwa (alebo aj Ava), ktoré bolo postavené na umelom ostrove prepojením riek Myitnge a Irrawaddy kanálom Myittha na jeho južnej strane. Do mesta sme sa presunuli loďou (respektíve malým trajektom) za symbolických 800 kyatov/osoba obojsmerne a na opačnej strane nás už netrpezlivo čakal zástup aktívnych Barmáncov, ktorí sa predbiehali v tom, kto z nich nás povozí po meste. Jedinou možnosťou dopravy po meste je totiž konský povoz. Mladému Barmáncovi sme zaplatili 5000 kyatov/2 osoby za hodinovú jazdu v štýlovom, farebnom konskom záprahu, ale na túto cestu by sa podľa mňa hodil skôr tank. Pešia udupaná cesta bola posiata obrovskými priehlbinami a doslova sme nadskakovali a búchali si hlavy o striešku. Rozhodne to bol zážitok na nezaplatenie a dodalo to našej návšteve na autentickosti.

V samotnom meste nám najviac učaroval kláštor Bagaya, ktorý je komplet postavený z tíkového dreva a Maha Aung Mye Bonzan Monastery. Úplne najviac ma však bavilo sledovať okolie a život miestnych obyvateľov na tomto umelom ostrove. Aj keď som bola na konci tohto výletu totálne otrasená a poudieraná, stálo to skutočne za to. Bola to príjemná skúsenosť a návrat do minulosti bez áut a smogu. Domáci obyvatelia sa tu presúvali tiež pomocou konského záprahu, na bicykloch a niektorí aj na skútroch (ale takých bolo našťastie pomenej). Čas sa tu akoby zastavil, ľudia si tu pomáhali, obrábali svoju pôdu, venovali sa rybolovu alebo lákali turistov na jazdu po meste.

Nás čakal už len návrat do 20 km vzdialeného Mandalay a hrial nás príjemný pocit z naplno využitého dňa.

Mandalay a celé jeho okolie je krásne miesto s úžasnou atmosférou, ktoré určite odporúčam navštíviť. Som presvedčená o tom, že má každému čo ponúknuť a nikto odtiaľ neodíde sklamaný. Nachádza sa tu množstvo turisticky zaujímavých miest, prekrásne chrámy, pagody a kláštory, privítajú vás tu milí a usmievaví ľudia, farebné a rušné trhoviská, lacné exotické ovocie a v neposlednom rade na vás čakajú parádne zážitky, ktoré vám ostanú do konca života.

Ak sa vám článok páčil a myslíte si, že by pomohol aj ostatným, budem z celého srdca vďačná za jeho zdieľanie, pretože je to pre mňa najväčšia odmena za čas, ktorý som venovala jeho písaniu.

 

Cestopis Mjanmarsko – kráľovské mesto Mandalay a jeho okolie
5 (100%) 13 votes

Pridaj komentár