Cestopis Srí Lanka – 04. Sigiriya a Dambulla

Náš fantastický hostiteľ z Amrita resort-u pre nás pripravil bohaté raňajky (vajíčka, tousty, exotické ovocie, tradičné srílanské sladkosti, pravý cejlónsky čaj) a my sme sa najedli takmer do prasknutia. Najradšej by sme si ľahli do postele a oddychovali, ale na to nebol čas, pretože sme mali naplánovanú návštevu Sigiriye – miesta, kde sa nachádza slávna Levia skala.

Po výdatných raňajkách sme sa teda vybrali na miestnu autobusovú stanicu Goods Shed, odkiaľ jazdia pravidelné spoje buď priamo do Sigiriye, alebo do mesta Dambulla, potom je to už len 15-20 minút busom alebo tuktukom na Leviu skalu. Čakala nás dlhá cesta, preto sme si vybrali klimatizovaný expresný autobus za 340 rupií/osoba a do Dambully sme to dali za 2,5 hodiny. Tam sme si už odchytili lokálny spoj, ktorý nás odviezol priamo do Sigiriye.

Aj keď väčšina turistov má namierené na famóznu Leviu skalu, v našom prípade to tak nebolo. Rozhodli sme sa pre lacnejšiu alternatívu a v krátkosti vám vysvetlím prečo. Samozrejme, je to magické miesto, jedinečné archeologické nálezisko svojho druhu, určite ponúka krásny výhľad na celé okolie a dýcha z nej história, ale teraz príde to ALE – vstupné zvyšujú snáď každý mesiac a v čase našej návštevy už dosiahlo rekordných rozmerov. Aktuálna cena lístka pre osobu je 4500 rupií (cca. 30 eur), v prípade, že ste cudzinec a domáci to majú len za 50 rupií. Schválne som si to prepočítala na kalkulačke a je to neuveriteľných 90x viac pre turistov. A to už je vážení naozaj na zamyslenie. A keď vidím, akým tempom zvyšujú cenu lístkov, o rok to bude možno už aj 6000 rupií.

Už len z princípu sme teda zvolili inú alternatívu, oveľa lacnejšiu a tou bola skala Pidurangala Rock, ktorá sa nachádza približne 2 kilometre od slávnej Sigiriye. Navyše sem nechodí moc turistov, takže nemusíte stáť hodiny vo fronte na lístky na praživom slnku, aj výstup je tým pádom rýchlejší a vstupné bolo len 500 rupií.

Ešte v autobuse z Kandy sme sa spoznali s nemeckým párikom, ktorí nám robili pri výstupe na skalu spoločnosť.
V ten deň bola obrovská horúčava a my sme boli behom pár sekúnd celí mokrí. Výstup bol skutočne náročný, tesne pred vrcholom už boli masívne skaly a vyštverať sa po nich nám dalo poriadne zabrať.

Nakoniec sme úspešne dobojovali a keď sme dosiahli vrchol a uvideli to okolie z vtáčej perspektívy, bol to neopísateľný pocit. Čo bolo najlepšie, že sme tam boli len my dvaja s Jankom, nemecký párik a dvaja Austrálčania, s ktorými sme sa tiež skamarátili a dali nám super tipy ohľadom Srí Lanky a jeden pes, ktorý tam oddychoval. Takmer celú skalu sme mali len pre seba  a ja som nevedela, kde sa mám skôr pozerať. Tie výhľady boli jednoducho neuveriteľne nádherné. A odkiaľ mať ten najlepší výhľad na Leviu skalu? No predsa z Pidurangala Rock!

Cestou späť sme odchytili tuktukára, ktorý nás zaviezol na autobusovú stanicu, pretože v tom teple by sme tie takmer 3 kilometre už pešo nedali a dal nám zaujímavý tip, avšak podľa mňa nesplniteľný – Levia skala sa dá vyliezť aj zadarmo, z boku. Ale keď sme sa pozreli na cestú, ktorú nám ukazoval, usúdili sme, že do toho sa môže pustiť jedine samovrah.

Netrvalo dlho a čoskoro pri nás zastavil autobus, ktorý smeroval do Dambully. V tomto meste sa nachádza ďalší významný chrám, presnejšie chrámový komplex – Dambulla Cave Temples. Tento mystický jaskynný chrámový komplex pozostáva z piatich samostatných jaskýň v skale, v ktorých je 150 podôb Budhu. Sú takisto na zozname UNESCO. Vstupné stojí 1500 rupií/osoba.

Na internete sme sa dočítali, že chrám je otvorený do siedmej hodiny večer a chceli sme tam byť počas západu slnka, pretože vtedy sa tam koná ceremoniál, avšak lístky sa predávali len do šiestej a my sme prišli 3 minúty po zavretí stánku so vstupenkami. Tomu sa hovorí smola. Dávajte si na to pozor, aj keď sú jaskynné chrámy otvorené až do siedmej,  lístky si môžete zakúpiť maximálne do šiestej hodiny večer! Do samotného chrámu sme sa už teda nedostali, ale aj výstup k vstupnej bráne stál zato.

Už sa zotmelo, keď sme sa dostali naspäť do mesta a keďže na autobusovú stanicu to bolo pomerne ďaleko, rozhodli sme sa jeden si stopnúť po ceste… a podarilo sa nám to 🙂 . Stopovanie auta je pre lúzrov, ale stopovanie autobusu, to už je iný level 😀 .

Bol to miestny bus, bez klímy, cesta stála len 100 rupií/osoba a boli sme v ňom jediní turisti. Celú cestu nás zabával veselý Srílančan s dobrou angličtinou, pretože dlhé roky žil v Emirátoch a živil sa tam ako taxikár.
Jazda autobusmi po Srí Lanke nabrala nový rozmer a to, čo predvádzal náš šofér už hraničilo s hazardom. Na druhej strane, celú cestu sme dali za 2 hodiny a to sme ešte naberali nových ľudí a chvíľu sme ešte aj stáli v meste Matale.

Do Kandy sme sa vrátili až neskoro večer a ďalší deň nás čakal zážitok, na ktorý som sa ja osobne najviac tešila z celého nášho pobytu – cesta vlakom z Kandy do Ella, ktorá patrí medzi najkrajšie železničné trate sveta.
Cestopis Srí Lanka – 04. Sigiriya a Dambulla
5 (100%) 7 votes

Pridaj komentár