Auto nám priviezli do Nusa Dua a my sme sa mohli vybrať na cesty. Prvotné rozčarovanie z balijských ulíc a jazdy vľavo sa rýchlo rozplynulo náš šikovný šofér Janko zapadol medzi domácich, ako keby si tu robil vodičák . Presuny tu trvajú strašne dlho, aj pár kilometrový úsek sa tu jazdí niekoľko hodín, keďže je tu veľa zákrut, cesty sú úzke, vo veľmi zlej kvalite a je tu množstvo áut a skútrov.
Naša prvá zastávka bola v Bangli, a to Pura Kehen temple. Je to druhý najposvätnejší chrám na Bali a my sme mali šťastie, že sa tu práve konala nejaká slávnosť a všetci boli krásne vyobliekaní. Sviatočné oblečenie balijských žien je biela sukňa a biela čipkovaná blúzka a chlapi sú tiež odetí celí v bielom.
Po tomto chráme nás sprevádzal jeden milý pán, ktorý nám porozprával o histórii chrámu, hinduizme, Bohoch, ale aj o bežnom živote a vnútornom pokoji a v čom spočíva šťastie.
Najdôležitejšie pravidlo pri vstupe do každého chrámu alebo na iné posvätné miesto je, aby neboli odhalené nohy. Dá sa zapožičať alebo kúpiť tzv. sarong, čo je šatka, ktorá sa omotá okolo pása a zakrýva nohy. Ženy s menštruáciou majú takisto zakázaný vstup. To samozrejme nebude nikto kontrolovať, ale už len z úcty k domácim toto pravidlo treba rešpektovať.
Opäť sme sa vydali na cesty a naša ďalšia zastávka bola Tirtagangga – vodný palác. Návšteva určite stála zato, spravili sme krásne fotky a ja som obdivovala prenádherné kvety, fontánky a jazero, v ktorom plávali farebné rybky. Zdržali sme sa tu asi hodinu a pred nami bol už len malý kus cesty do Candidasa, kde sme mali nocľah.
Večer sme si vyrazili na dobré jedlo a sledovali tanečné vystúpenie malej slečinky, ktorá nám predviedla klasický balijský tanec barong.
