Po 4 dňoch strávených v Kuala Lumpur sme opäť zamierili na letisko- smer Manila. Ale ako to už býva zvykom, nemôže byť všetko dokonalé, takže hneď v úvode sme zažili menšie nepríjemnosti, keď nám oznámili meškanie letu. Našťastie iba o hodinu a do Manily sme dorazili tesne pred polnocou. Unavení z cesty a meškania letu sme boli celí natešení, že konečne vystúpime z lietadla a namierime to do hotela neďaleko príletovej haly a aspoň na pár hodín si zdriemneme pred ďalším ranným letom do Caticlanu. Keby sme len vtedy tušili, že opäť nastanú komplikácie a v lietadle strávime ďalšie 3 hodiny navyše. Ó áno, to je to slávne manilské letisko, kde je častý výpadok elektriny a práve kvôli tomu nás nechali čakať v lietadle niekoľko hodín bez jedla, bez vody, unavených a už nám naozaj dochádzali nervy (mne nie, ja som bol v pohode a čítal si knihu – pozn. J).
Bolo pol tretej ráno a my sme konečne vystúpili z lietadla, hurááá. Teraz rýchlo prejsť cez imigračné, zameniť nejaké peniaze, kúpiť aspoň vodu a jedlo a chytiť posledný shuttle bus v rámci letiska na terminál 4, kde sme mali ubytovanie. Mali sme šťastie v nešťastí a všetko sme stihli vybaviť. Hotel bol hneď cez ulicu od terminálu a my sme si ráno o štvrtej líhali do postele, aby sme po troch hodinách spánku znova vyrazili na cesty.
Let do Caticlanu bol skvelý, dokonca pre nás letušky v polovici letu prichystali menšiu súťaž, ktorú som aj vyhrala (ja som let prespal, ale výhru som si samozrejme privlastnil 😉 – pozn. J) Bolo to také milé spestrenie po všetkých nepríjemnostiach ktoré sme predtým zažili.
Cesta trvala necelú hodinu a už sme pristávali na letisku. Naša cieľová destinácia bol ostrov Boracay, ktorý sa nachádza 10 minút rýchloloďou od mesta Caticlan. Priznávam, na Boracay sme išli nepripravení a preto sme sa rozhodli, že si priplatíme pár pesos navyše a necháme cestovnú agentúru, nech nám vybavia odvoz priamo do nášho hotela, ale naspäť sme už potom išli na vlastnú päsť a ušetrilo nám to stovky pesos 🙂
