Nemohli sme sa dočkať ďalšieho rána, pretože sa konal festival, kvôli ktorému sme cestovali na sever Thajska- festival Yi peng a Loy Krathong. O festivale bude samostatný článok, ale v skratke vám poviem, ako to celé prebieha. Pre Thajčanov má tento festival obrovský význam a obzvlášť v Chiang Mai sa naň pripravujú už niekoľko dní dopredu. Všetko je krásne vyzdobené, všade sú farebné lampióny, sviečky, celé mesto je pestrofarebné. Počas festivalu Yi peng sa vypúšťajú na oblohu lampióny šťastia. Rozhodli sme sa nezúčastniť na komerčnom festivale, ktorý sa koná pri univerzite Mae Jo, ale chceli sme oslavovať spolu s domácimi a sledovať ich, čo to pre nich naozaj znamená. Súbežne s Yi Peng prebiehal ešte jeden festival, Loy Krathong, kedy sa vypúšťajú malé loďky do rieky, ktoré sú vyrobené z prírodných materiálov, väčšinou z listu banánovníka a sú vyzdobené farebnými kvetmi, sviečkou a okrem toho tam každý môže vložiť nejaké osobné predmety (napr. aj vlasy, nechty a rôzne iné).
My sme večer strávili chvíľu vo štvorci za Thapae Gate (historické centrum), kde sme sledovali budhistických mníchov pri modlitbe a neskôr sme sa presunuli k Nawarat bridge, kde sa vypúšťalo najviac lampiónov. Po úspešnom boji o náš vlastný lampión sme ho konečne mohli aj my zapáliť a bol to krásny moment, ktorý nám ostane navždy v srdci.
Potulovali sme sa ešte po meste a zastavili sme sa pri skupinke Thajčanov, ktorí z nás boli nadšení a jeden z nich sa so mnou chcel silou mocou odfotiť. Keď som mu prianie splnila, hodil na mňa taký široký úsmev, aký som ešte nevidela 🙂 .
Pred nami bol posledný deň v Chiang Mai a už dopredu nám bolo veľmi ľúto, že musíme odísť. Toto mesto nám naozaj prirástlo k srdcu.
