Cestopis Thajsko – 11. Cesta domov

V Krabi Town sme mali čas na spoznávanie mesta, keďže lietadlo do Bangkoku nám letelo až o piatej poobede. Vybavili sme transport na letisko v Krabi a navštívili sme známy chrám Wat Kaew Ko Wararam, kde sme boli opäť jediní turisti a neskôr sme sa poprechádzali po promenáde pri prístave, odkiaľ sme mali krásny výhľad na vápencové skaly vykúkajúce z mora.

 

Po výdatnom obede sme sa vrátili na hotel pre naše batožiny a náš na minútu presný vodič nás už čakal pred budovou, aby nás odviezol na letisko. Let bol bezproblémový, krátky a po hodine sme už pristávali na letisku Don Muang v Bangkoku. Pre vašu informáciu, v Bangkoku sa nachádzajú dve letiská, medzinárodné Suvarnabhumi a druhé, menšie letisko, odkiaľ sa konajú najmä domáce (domestic) a nízkonákladové lety, Don Muang letisko. Naše lietadlo letelo z medzinárodného letiska Suvarnabhumi, takže po prílete do Bangkoku nás čakala ešte takmer hodinová cesta na druhé letisko. Myslite na to a dobre si naštudujte, z ktorého letiska máte prílet/ odlet a vyhraďte si dostatok času na presun. Autobusy medzi oboma letiskami premávajú takmer každú polhodinu, podrobný rozpis nájdete na tejto stránke.

 

Rátajte s tým, že kto skôr príde, ten skôr melie a miest na sedenie je v autobuse len zopár. Je tu úložné miesto na batožinu a inak sa tu väčšinou stojí alebo sedí na podlahe( ako to bolo v mojom prípade). Našťastie sme cestovali v noci, preto neboli na diaľnici, po ktorej jazdí autobus žiadne dopravné zápchy a cesta bola plynulá a rýchla. Po necelej hodinke sme dorazili na medzinárodné letisko Suvarnabhumi, kde sme už len čakali na náš odlet a krátili sme si čas nakupovaním darčekov pre najbližších v mojom obľúbenom obchode Victoria´s Secret. Chudák Janko sa len nečinne prizeral a neskôr sa ho ujali usmievavé predavačky, ktoré ho oľutovali ako tam už hodinu bezradne stojí a čaká, kým sa prehrabem celým sortimentom.

Po obrovskom nákupe sme sa vybrali k nášmu gate- u a čakali sme na odlet. Všetko prebehlo hladko, aj prestup v Dubaji a keď sme pristávali na letisku v Prahe, mala som chuť sa okamžite otočiť a vrátiť sa späť, pretože nás Česko privítalo dažďom a hmlou, zimou a vystresovanými, uponáhľanými ľuďmi. Žiadne teplo, slnko, usmievaví ľudia a take it easy maaaan a to je to, čo nám vždy najviac chýba z našej milovanej Ázie po návrate domov. Aklimatizácia nám trvala niekoľko dní a po prvýkrát v živote som zažila aj jetlag, keď som každý deň vstávala o piatej ráno po pár hodinách spánku.

Tešíme sa na ďalšie, nové zážitky z Ázie, ktorých bude v roku 2017 dúfam veľa a nezabúdajte sa usmievať, pretože je to najkrajší dar, aký môžete ľuďom zadarmo ponúknuť 🙂 .

Pridaj komentár